Ktoré slovesá majú a ktoré nemajú trpné príčastie? (autor: mirosmi)

Keď chceme zistiť, či sloveso má alebo nemá trpné príčastie (ďalej označované už len značkou TP), najprv sa pozrieme, či je dokonavé alebo nedokonavé.

DOKONAVÉ SLOVESÁ

Ak je sloveso DOKONAVÉ, takmer určite má TP, to „takmer“ je uvedené preto, že sú výnimky, na ktoré si musíme dať pozor, a to tieto:

  1. ak je sloveso neosobné: z neosobných dokonavých slovies majú TP len tie, ktoré vyjadrujú prírodné deje, napr. napršať – je napršané, rozbrieždiť sa - je rozbrieždené..., ostatné dokonavé neosobné slovesá TP nemajú, napr. zacnieť sa...
    Tieto trpné príčastia však majú len tvar nominatívu (1. pádu) stredného rodu, teda sa končia len príponami –né, -té, -te (je rozbrieždené), iné tvary (iný rod alebo pád, napr. rozbrieždený, rozbrieždná, rozbrieždeného, rozbrieždenej atď.) sa od nich netvoria.
  2. dokonavé zvratné slovesá, ktorými sa vyjadruje miera deja, napr. napracovať sa, poležať si ( tu aj nezvratné poležať), posedieť si (aj posedieť), postáť si (aj postáť)... TP nemajú (ale pozor, mnohé z týchto slovies môžu byť zároveň nezvratné prechodné a tie TP majú, napr. „narobiť sa“ nemá TP, ale „narobiť“ má: narobené dlhy, „pohovoriť si“ nemá TP, ale „pohovoriť“ má TP: pohovoriť nepravdy – boli o ňom pohovorené nepravdy...), lebo k slovesám narobiť a pohovoriť môžeme pripojiť predmet v bezpredložkovom akuzatíve – 4. páde – také slovesá TP majú – pozri nižšie vsvetlenie o prechodných slovesách.
  3. TP nemajú niektoré ďalšie dokonavé slovesá (je ich málo): stať sa, prestať, zastať, ostať, pristať, zriecť sa, zariecť sa, prísť, spoľahnúť sa, zazdať sa, zachcieť sa.
V jednočlenných vetách sa môže použiť aj trpné príčastie niektorých neprechodných a aj nepredmetových nedokonavých slovies (teda aj tých, ku ktorým nemôžeme doplniť predmet), najčastejšie sú to slovesá vyjadrujúce pohyb, činnosť: bolo klopané, bolo chodené, bolo lezené, bolo bývané... V týchto vetách sa vyjadruje neosobné vykonanie deja – sloveso vyjadrené opisným tvarom trpného rodu (tvar slovesa byť + trpné príčastie: bolo + klopané) sa v nich dá nahradiť zvratným tvarom trpného rodu (nezvratné sloveso + sa: klopať – klopalo sa), t.j. klopať – klopalo sa - bolo klopané, chodiť – chodilo sa - bolo chodené, liezť – liezlo sa - bolo lezené, bývať – bývalo sa - bolo bývané... Tieto trpné príčastia však majú len tvar nominatívu (1. pádu) stredného rodu, teda sa končia len príponami –né, -té, -te (teda niečo bolo robené: bolo chodené), iné tvary (iný rod alebo pád, napr. chodený, chodená, chodeného, chodenej atď.) pri nich nie sú možné.

NEDOKONAVÉ SLOVESÁ

 Ak je sloveso NEDOKONAVÉ :
  1. MÁ TP, keď sa k nemu dá pripojiť predmet v akuzatíve (4. páde) bez predložky - takéto slovesá majú odborný názov „prechodné“: (predmet je napr. podstatné meno alebo zámeno), napr otec rúbe drevo (koho, čo?), spisovateľ píše knihu (koho? čo?), on miluje ju (koho?čo?)... teda slovesá rúbať, písať, milovať sú prechodné a trpné príčastie sa tvorí: rúbaný, rúbané, písaný, písaná, milovaný, milovaná... POZOR! Nebola by to slovenčina, ak by aj tu nebolo niečo výnimočné, lebo podľa Morfológie slovenského jazyka:
    1. aj z týchto nedokonavých prechodných slovies nemajú TP tie, ktoré vyjadrujú zmyslové vnímanie a zmyslové a citové dojmy: vidieť, počuť, cítiť, voňať.
    2. TP nemajú ani opakovacie nedokonavé prechodné slovesá: robievať, volávať, písavať, nosievať, rezávať, sprobúvať... a slovesá mať, ráčiť.
  2. Tie nedokonavé slovesá, ku ktorým nemôžeme pripojiť predmet v bezpredložkovom akuzatíve (4. páde), len v inom páde alebo vôbec nemôžeme pripojiť predmet (t.j. neprechodné a nepredmetové slovesá), spravidla NEMAJÚ TP, a to ani slovesá činnostné ako napr. letieť, ísť,pracovať, sedieť, utekať, bočiť, plaziť sa, klaňať sa, horieť, blčať, kypieť, vrieť, šumieť, znieť, žiariť..., ani stavové slovesá ako napr. spať, chorieť, chorľavieť, báť sa, starieť, mladnúť, chudnúť, schnúť, vlhnúť, vädnúť, hynúť, košatieť, nervóznieť, červenieť, belieť sa, žltnúť..., ani nedokonavé neosobné slovesá a nedokonavé pomocné slovesá byť, mať, stávať sa, začínať, prestávať, zdať sa, môcť, smieť.

ZHRNUTIE

TP majú najmä slovesá, ku ktorým môžeme pripojiť predmet (napr. podst. meno alebo zámeno) v akuzatíve - 4.páde bez predložky a takisto TP majú takmer všetky dokonavé slovesá - v oboch prípadoch sa však treba pozrieť na výnimky uvedené vyššie.

POZNÁMKA (mirosmi)

Tieto pravidlá tvorenia-netvorenia TP sa riadia zásadami uvedenými v Morfológii slovenského jazyka upravenými a zjednodušenými pre potreby scrabblistov (z algoritmickej stránky – napr. množstvo skupín nedokonavých nepredmetových slovies uvedených v MSJ tu bolo kvôli zjednodušeniu a prehľadnosti zahrnuté do jednej veľkej skupiny nepredmetových slovies a pod.). MSJ pri väčšine spomínaných skupín slovies uvádza to, či majú alebo nemajú TP, výrazmi „spravidla“ a „najmä“, čiže tieto pravidlá neplatia úplne stopercentne – platia možno pre 99,99 % slovies. Keďže význam niektorého slovesa a jeho intencia môže niekedy trochu „vybočovať“ zo skupiny slovies, do ktorej patrí, a keďže jazyk je neustále sa vyvíjajúci organizmus a význam a intencia niektorých slovies sa časom môže meniť, je možné, že zopár TP slovies nemusí vyhovovať vyššie uvedeným kritériám. V tom prípade sa treba obrátiť na niekoho z rozhodcov - bude to však minimum prípadov. Napr. MSJ (vydaná v r. 1966) uvádza sloveso bežať ako nepredmetové bez TP, vtedy totiž sloveso vo všetkých svojich významoch bolo nepredmetové, odvtedy však do dnešných čias slovesu pribudol ďalší význam, uvedený v KSSJ ako posledný: „5. pretekať sa v behu: bežať beh na 100 m, bežať preteky“, v tomto význame oproti predchádzajúcim štyrom sa zmenila jeho intencia, môžeme už k nemu doplniť predmet v bezpredložkovom akuzatíve (4. páde), napr. beh, preteky – sloveso sa v tomto význame stalo prechodným, a teda už by sa od neho malo dať tvoriť TP, napr . bežali preteky s veľkým nadšením - preteky bežané s veľkým nadšením.

Ak by sa vo vyššie uvedených kritériách našla nejaká nepresnosť či neúplnosť, budú sa postupne dopĺňať, namä o tie „výnimočné“ slovesá.